Optimalizácie verejných politík s dopadom na vidiek - záverečná štúdia
14. júl 2020
1 Optimalizácia verejných politík s dopadom na vidiek Záverečná štúdia Dokument je vytvorený v rámci výzvy OP EVS DOP-PO1-SC1.1-2017-2 TVORBA LEPŠEJ VEREJNEJ POLITIKY – realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa (www.esf.gov.sk). 2 Prioritná os 1 Posilnené inštitucionálne kapacity a efektívna VS Investičná priorita Investície do inštitucionálnych kapacít a do efektívnosti verejných správ a verejných služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v záujme reforiem, lepšej právnej úpravy a dobrej správy Špecifický cieľ: 1.1 Skvalitnené systémy a optimalizované procesy VS 3 Obsah 1 Vlastnícke a užívacie vzťahy k lesným pozemkom s dopadom na politiky vidieka. 7 1.1. História vlastníckych a užívacích vzťahov v lesníctve ....................................... 7 1.2. Historický vývoj vlastníckych práv k lesom na území SR ................................ 10 1.3. Ekonomické záujmy vlastníkov lesov verzus verejnoprospešný záujem spoločnosti 14 1.4. Legislatívne predpisy upravujúce oblasť vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstve........................................................................................................................ 15 1.4.1. Prehľad vykonaných právnych analýz v oblasti vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstve 16 1.5. Návrh opatrení v analyzovanej oblasti ........................................................... 17 1.5.1. Aktualizácia kategorizácie lesov .......................................................................... 17 1.5.2. Riešenie problému tzv. neidentifikovaných vlastníkov lesných pozemkov......... 17 1.5.3. Riešenie problému zodpovednosti vlastníkov pozemkov pri prístupe do krajiny a využívaní lesov verejnosťou........................................................................................................ 18 1.5.4. Aktualizácia rozsahu práva vstupu na lesné pozemky ........................................ 18 1.5.5. Aktualizácia zákazu činností v lesoch .................................................................. 19 1.6. Návrh legislatívnych zmien v analyzovanej oblasti ........................................ 19 1.7. Tvorba nových nástrojov pre zvýšenie účinnosti spolupráce medzi verejnou správou a vlastníkmi pozemkov ........................................................................................... 20 2 Súčasná legislatíva v oblasti lesného hospodárstva a poľovníctva........................ 20 2.1. Oblasť poľovníctva.......................................................................................... 21 2.2. Oblasť lesného reprodukčného materiálu...................................................... 21 2.3. Ostatné zákony ............................................................................................... 21 2.4. Výsledky analýzy lesníckej legislatívy vo vzťahu ku vidieckej politike a politike verejnej správy ..................................................................................................................... 22 2.5. Dopady na rozvoj vidieka – z pohľadu vlastníkov lesných pozemkov............ 22 2.6. Hlavné odporúčania pre verejné politiky s dopadom na vidiek..................... 24 3 Optimalizácia verejných politík s dopadom na vidiek ........................................... 25 4 3.1. Legislatíva ku životnému prostrediu v SR....................................................... 27 3.2. Legislatívny rámec ochrany prírody................................................................ 28 4 Prehľad legislatívy, histórie ochrany životného prostredia a krajiny a popis súčasného stavu v záujmovom území...................................................................................... 35 4.1. Stručná história ochrany prírody (OP) na Slovensku...................................... 35 4.2. Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (1993-2019) 40 4.3 Zásady štátnej enviromentálnej politiky 1993 – 2019................................... 41 4.4 Ciele štátnej enviromentálnej politiky 1993–2019........................................... 42 4.5 Zelenšie Slovensko.............................................................................................. 44 4.6 Výber právnych predpisov na analýzu................................................................ 46 4.7 Výsledky analýz právnych predpisov.................................................................. 48 4.7.1 Posudzovanie vplyvov na životné prostredie .......................................................... 49 4.7.2 Vodné hospodárstvo, ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb ....................................................................... 50 4.7.3 Právna úprava ochrany pred povodňami ............................................................... 52 4.7.4 Odpadové hospodárstvo ........................................................................................ 55 5 Návrh úprav zákonov v oblasti finančnej správy k zvýšeniu efektívnosti hospodárnosti v lesných podnikoch......................................................................................... 57 5.1. Právna forma pozemkové spoločenstvo ........................................................ 57 5.2. Návrhy novelizácie zákonov finančnej správy k činnosti v lesnom hospodárstve 59 6 Aktuálne problémy poľovníctva na Slovensku a návrhy na ich legislatívne riešenie 67 6.1. Návrhy na okamžité riešenie na úseku štátnej správy a riadenia poľovníctva: 69 6.2. Návrhy na riešenie na úseku poľovníckej legislatívy ...................................... 70 7 Analýza súčasného stavu príčin nedostatočnej úrovne prác verejnej správy ....... 78 8 Zoznam príloh ........................................................................................................ 80 9 Použitá literatúra ................................................................................................... 80 5 Autori/ky: Ing. Mária Antalová Ing. Viktor Badin Ing. Vladimíra Fabriciusová, PhD. Ing. Ondrej Jánošík Ing. Oliver Kovacs Ing. Ján Lach Ing. Marcel Lehocký Ing. Štefan Manko Ing. Julián Mecko, PhD. Ing. Ľuboslav Mika Doc. Mgr. Ing. Rastislav Šulek, PhD. Ing. Miroslav Tököly Ing. Julian Tomaštík, PhD. Ing. Milan Tóth RNDr. Slávka Tóthová, PhD. Ing. Miloš Urbančík Ing. Tomáš Várady, PhD. Ing. Igor Viszlai Ing. Jozef Vlčák Uloženie výstupu Gemerské regionálne združenie vlastníkov neštátnych lesov Forma archivácie Printová a elektronická Počet výtlačkov: 6 ks 6 Anotácia: Štúdia obsahuje popis súčasnej situácie v obhospodarovaní lesných pozemkov súkromnými vlastníkmi a autori/ky sa venujú aj samospráve a možnostiam zefektívnenia jej činnosti. Navrhnuté zmeny v legislatívnych predpisoch a spracované opatrenia je možné zovšeobecniť v SR aj keď boli spracované na úrovni Košického kraja, v tom najmä Rožňavy. Predkladaný projekt Optimalizácia verejných politík s dopadom na vidiek vytvorí metodiku zmysluplného nastavenia legislatívneho rámca, smerovaného k vidieckemu obyvateľstvu, predovšetkým k vlastníkom pôdy lesnej aj poľnohospodárskej, subjektom, pôsobiacim v cestovnom ruchu a agroturistike a pod. Tým sa vytvoria podmienky pre vzájomný dialóg týchto strán so zákonodarcami, ako tvorcami legislatívy, a to za kvalifikovanej účasti expertov pre jednotlivé oblasti. Budú realizované stretnutia a diskusné fóra s obyvateľstvom vidieka, ako začiatok konfrontácie dopadu týchto opatrení na ich život, pričom zároveň vzniknú v rámci projektu pracovné skupiny pod vedením mimoriadne kvalifikovaných lídrov za účelom analýzy existujúcich právnych noriem a zákonov nových, resp.upravených podnetov, metodík, legislatívnych úprav a pod. V závere projektu bude vypracovaná štúdia, ktorá bude výsledkom analýzy dopadu aktuálneho legislatívneho rámca slovenských a zahraničných politík a ich optimalizácia v prospech vidieckeho obyvateľstva. Výsledky projektu budú odprezentované verejnosti a predložené legislatívnym orgánom k posúdeniu a akceptácii ako materiál s odporúčacím charakterom. Kľúčové slová: Lesné hospodárstvo, vlastníci pozemkov, lesnícka politika, vidiecke obyvateľstvo 7 1 Vlastnícke a užívacie vzťahy k lesným pozemkom s dopadom na politiky vidieka 1.1. História vlastníckych a užívacích vzťahov v lesníctve Lesné zdroje predstavujú jeden z najtypickejších prírodných zdrojov v priestore strednej Európy. Lesné porasty boli v tomto priestore, vrátane územia dnešnej Slovenskej republiky, po mnoho storočí efektívne obhospodarované nielen ako predmet súkromného vlastníctva ale i štátneho a spoločenstevného vlastníctva. Problematika vlastníckych práv k lesom sa týka množstva fyzických a právnických osôb, ktorí sú, vrátane štátu, v súčasnosti vlastníkmi, resp. užívateľmi lesných pozemkov. Navyše, vlastníctvo lesných pozemkov nemožno dnes chápať ako nikým a ničím neobmedzované panstvo vlastníka nad vecou. Pretože les tvorí základnú zložku životného prostredia, nemožno oddeľovať súkromné záujmy vlastníkov a verejné záujmy spoločnosti, ale prostredníctvom príslušnej právnej úpravy je potrebné tieto záujmy vhodne skĺbiť tak, aby sa zabezpečila účinná ochrana lesných pozemkov a starostlivosť o lesy ako o súčasť prírodného bohatstva SR. To len zvýrazňuje význam problematiky vlastníckych práv k lesom. Návrat do minulosti nám umožňuje už na základe prístupných faktov o konkrétnom období získať objektívnejšie informácie o skúmanom období ako v prípade analýzy súčasnej doby. Umožňuje nám uskutočniť analýzu silných a slabých stránok, príležitosti a ohrozenia politík ovplyvňujúcich objekt nášho záujmu. Obdobne je to aj pri posudzovaní politiky lesného hospodárstva po roku 1918 a komparovať tento proces so situáciou po roku 1990, po prijatí zákona o pôde. Toto obdobie už dokážeme zhodnotiť aj dosiahnutými výsledkami v oblasti pestovania lesa, hospodárskej politiky podniku či jeho účinnosťou pôsobenia vo vtedajšej vládnej a regionálnej politike. Na základe analýzy dokážeme identifikovať pozíciu podniku v konkrétnom období a popísať tiež pozitívne a negatívne skúsenosti z toho obdobia. Pri komparácii s udalosťami v nedávnej minulosti alebo súčasne prebiehajúcimi môžeme lepšie uvidieť konkrétnu situáciu, ktorej priebeh môže byť analogický a môžeme sa teda poučiť z minulosti a neopakovať chyby minulého obdobia. Naopak môžeme dokázať tieto chyby eliminovať a do súčasnosti prenášať tie pozitívne skúsenosti. Les svojimi osobitými vlastnosťami je výnimkou v obhospodarovaní na pôde. Už po roku 1700 je les chránený, v krajinách ovplyvňovaných nemeckým lesníckym právom, na princípoch udržateľnosti. Tieto princípy v krajinách strednej Európy sú neustále dodržiavané. Ide najmä o obmedzenia množstva ťaženého dreva, povinnosť zalesniť po vyťažení nový lesný porast, dodržiavať princípy ochrany lesa a iné. Ingerencia štátu pre zabezpečenie obhospodarovania lesa podľa usmernení štátnej správy lesného hospodárstva je aj v súčasnosti a na makroúrovni politík štátu sa neustále prijímajú legislatívne opatrenia pre zachovanie plnenia verejnoprospešných funkcií lesa. Môžeme konštatovať, že les je a aj bol v histórii vnímaný ako súkromný a tiež ako verejný statok (Obr. 1). Pre vlastníka lesnej pôdy je zdrojom príjmov a tiež vďaka dlhodobosti a obnoviteľnosti prírodného zdroja slúži ako banka, kde sa v určitom období môžu bezpečne uložiť financie. K vlastníctvu lesnej 8 pôdy sa neustále viaže aj poľovníctvo, ktorého obľuba stáročiami neklesá. Les má neoceniteľný sociálny a ekonomický význam, keď dáva vlastníkovi: príjmy za produkty lesa, drevo pre vlastnú potrebu, priestor pre bývanie a úkryt v nebezpečných obdobiach, možnosť diverzifikovať si svoju remeselnú výrobu, miesto pre prenájom na turistické účely a iné. Toto všetko mu dodáva sociálnu istotu, a preto aj trh s lesnou pôdou je menší ako s poľnohospodárskou pôdou. Obr. 1 Les ako verejný a súkromný statok Zdroj: Vlastné spracovanie Na druhej strane je už historicky dané, že les spoločnosti zabezpečuje plnenie ekologických a environmentálnych funkcií. Ekologické funkcie sú napr: pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická funkcia... Environmentálne funkcie sú napr.: rekreačná, zdravotná, edukačná a iné. Les a jeho obhospodarovanie významne vplývajú na hospodárske výsledky podnikov. Zároveň na hospodárenie podniku vplývajú aj makro a mikroekonomické podmienky spoločenského vývoja a osobitné sú vplyvy rozdielnych prírodno-výrobných podmienok.. Toto sú faktory, ktoré musíme vnímať neustále pri všetkých analýzach pôsobenia lesníctva na región a to je hlavne vo vidieckych oblastiach. Pre územie Slovenska, gemerský región a oblasť rožňavského okresu je charakteristický postupný ústup pralesov vplyvom pasenia dobytka a roľníctva . Lesy boli na jednej strane zdrojom obživy človeka, na druhej strane ich človek svojou činnosťou ohrozoval. V dobe kamennej, medenej a bronzovej zaberali pralesy podstatnú časť krajiny. Využívanie lesov je známe už od Rímskych čias, keď Rimania obsadili dolnú časť prítokov Dunaja na našom území a rúbali hlavne dubové lesy. Na vyrúbaných plochách sa zavádzalo poľné hospodárstvo. Postupne na toto územie prenikali aj slovanskí pastieri a na voľných plochách vznikali dobré podmienky pre pastvu kráv, volov, koní a oviec. V období sťahovania národov, v druhej polovici prvého tisícročia, sa postupne na území usadili slovanské kmene. Nájazdy Hunov a Avarov mali za následok útlm ťažby dreva a ústup slovanských kmeňov na odľahlé a neprístupné miesta. Obdobie od 11. do 15. storočia je charakteristické kolonizáciou a postupným ničením pralesov. Lesy boli v tom čase spoločným majetkom kmeňa. Neskôr lesy patrili panovníkovi ako kráľovský majetok. Správcami takéhoto majetku boli župani. Spolu so sídlom na hrade im patrila všetka pôda aj s obyvateľstvom, ktoré malo na pôdu užívacie právo. Užívanie kráľovskej pôdy bolo zaťažené predpísanými dávkami, ktoré sa odvádzali do kráľovskej pokladnice (komory). Neskôr panovníci svojim majetkom obdarúvali svojich verných (súkromné osoba ale aj napr. cirkevné inštitúcie).Významný ústup lesov nastal od 13. storočia stupňovaním kolonizácie a pustošenia Tatárov. Obyvateľstvo rovín a pahorkatín sa sťahovalo do horských oblastí, kde bolo viac chránené a bezpečné. Budovanie nových Súkromný statok Zdroj príjmov Sociálny význam Verejný statok požiadavka na plnenie ekologických a environmentálnych funkcií 9 osád a dedín, výstavba hradov a opevnení, priniesla nové nároky na množstvo dreva na stavby či vykurovanie. Budovali sa bane a hute, kde narastala spotreba dreva. Prevádzka hutí bola závislá výlučne od výroby dreveného uhlia. Predpokladá sa, že v tomto období padlo za obeť okolo 1 milióna hektárov lesa. Ohrozenie Uhorska a teda aj vtedajšieho územia Slovenska Turkami od začiatku 16. storočia má rozhodujúci vplyv na mohutný hospodársky rozmach. Obnovujú sa opustené bane, hute, zlievarne a to všetko pre rozmach bojového priemyslu. Utečenci pred Turkami z Balkánu tvoria zdroj lacnej pracovnej sily. Panovníci podporili presídlenie množstva odborných robotníkov, remeselníkov aj lesníckych majstrov z nemeckých priemyselných oblastí na územie vtedajšieho Slovenska. Noví osadníci - valasi (z východných Karpát) sa usadzovali v lesoch. Popri povinnosti chrániť hranice, pásli dobytok zemepána a vykonávali lesné práce. Panovník im zabezpečil aj rôzne výhody v podobe možnosti pasenia oviec, klčovania porastov, zberu lesných plodov a poľovačku na lesnú zver. Tomuto fenoménu však možno pripísať najrozsiahlejšie a najvážnejšie poškodenie lesov a pralesov na našom území. Škody v lesoch boli vtedy zapríčinené pastvou, výrubom a klčovaním, znižovala sa výmera lesných porastov. Až vplyvom valašského remesla si aj majitelia lesov uvedomili dôležitosť lesov pre priemyselný rozvoj krajiny a zároveň aj potreby usmerňovať a regulovať hospodárenie v lesoch. Od roku 1565 platí na území dnešného Slovenska Maximiliánov lesný poriadok (od cisára Maximiliána II.), ktorý zakladá počiatky odborného lesného hospodárenia. Poriadok v 30 bodoch reguluje hospodárenie v lesoch. Prioritami sa stalo zabezpečenie dostatku dreva pre bane a hute, ukladá rovnomerné, šetrné hospodárenie s lesnými porastmi, zabezpečuje ochranu lesa a stanovuje podmienky pasenia dobytka, oviec a kôz. Hospodárenie sa má uskutočňovať pod dozorom skúsených majstrov, vrátane budovania dopravných zariadení. Spomenuté predpisy boli základom pre snahy o hospodársku úpravu lesov. Najdôležitejším právnym predpisom, ktorým boli dané predpoklady správneho nakladania s lesmi, bol lesný patent cisárovnej Márie Terézie vydaný v roku 1769 ako „Porádek hor aneb lesuv zachování“. Do lesného hospodárenia sa tak začínajú zavádzať efektívne hospodárske metódy s rubnou zrelosťou, poriadok pri ťažbe dreva, stanovili sa spôsoby novej výsadby a rozširovania lesných plôch. Pre jednotlivé dreviny bola stanovená rubná zrelosť. Patent tiež určoval spôsoby ťažby, výsadby a budovania lesných ciest. Dodržiavanie predpisov zabezpečoval stoličný úradník, hospodárenie bolo v kompetencii ustanovených lesníkov a ochranu majetku mali na starosti hájnici. Zaujímavosťou je zalesňovanie nevyužitých a pustých plôch a sadenie brehových porastov, či výsadba ozdobných a oddychových parkov. Tereziánsky lesný poriadok kodifikuje princíp trvalosti produkcie, čo možno pokladať za etický kódex lesníctva. V priebehu 18. storočia boli vydané ďalšie právne úpravy týkajúce sa lesníctva. Tie vyústili do vydania lesného zákona č. 31 z roku 1879, ktorý bol prvým komplexným zákonom upravujúcim hospodárenie v lese. Mal 6 častí a 213 paragrafov. Zákon definitívne nariadil povinnosť hospodáriť podľa pravidelne vypracovaných lesných hospodárskych plánov (na území štátnych lesov). Stanovil povinnosť hospodáriť prostredníctvom odborne spôsobilého personálu a definoval právomoci štátneho dozoru (lesní inšpektori). Tento zákon s určitými zmenami platil na území Československa až do roku 1960, keď bol nahradený zákonom č. 166/1960 Zb. o lesoch a lesnom hospodárstve. V nasledujúcom období odborné hospodárenie podľa schválených lesných hospodárskych plánov bolo realizované prostredníctvom zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch a zákonom č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Zákon upravil dlhodobé lesnícke plánovanie, spôsob vyhlasovania kategórii lesov, oblasť pestovania lesov, lesnej ťažby a využívania lesov verejnosťou a vlastníkmi. Zákon tiež definoval systém odborností hospodárenia v lesoch, štátneho dozoru nad lesmi, štátnej správy v lesníctve hospodárstve a poslania lesnej stráže. Ostatnou právnou úpravou garantujúcou správne odborné hospodárenie v lese prostredníctvom certifikovaných lesných hospodárov a schválených lesných hospodárskych plánov je zákon NR SR č. 10 326/2005 Z. z. o lesoch. Zákonná úprava je v priebehu platnosti doplnená o ďalšie nadväzujúce zákony a vyhlášky. Oblasti lesného hospodárstva sa dnes veľmi významne dotýka aj zákonodarstvo z oblasti životného prostredia. Najvýznamnejšími z nich je zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. 1.2. Historický vývoj vlastníckych práv k lesom na území SR Štruktúra vlastníkov lesov sa vzhľadom na spoločenské, politické a ekonomické zmeny na území Slovenska v minulom storočí významne menila. Na konci 19. storočia bolo približne 15% lesov na území vtedajšieho Slovenska (tvoriaceho súčasť rakúsko-uhorskej monarchie) vo vlastníctve štátu, t.j. kráľovskej komory. K ďalším významným vlastníkom patrili fyzické osoby ako súkromní vlastníci (hlavne príslušníci šľachtických rodov), cirkev (hlavne rímsko-katolícka cirkev), obce a tiež tzv. urbárske spoločenstvá. Aj v 20-tych rokoch a aj v 90-tych rokoch minulého storočia prebiehali zmeny vo vlastníckych a užívacích vzťahoch k lesným pozemkom. Na základe Záborového zákona 215/1919 sa zaberala pôda jedného vlastníka alebo spoluvlastníkov do výmery 150 ha poľnohospodárskej pôdy a 250 ha akejkoľvek pôdy. Zábor neznamenal konfiškáciu majetku, ale len právo štátu „zabraný“ majetok v budúcnosti prebrať za úradne stanovenú cenu. Obr. 2 Porovnanie právnej formy a ekonomickej situácie v rokoch 1920 a 1990 Právna forma podnikov Súkromnohospodársky štátny alebo súkromný podnik 1920 Štátny podnik verejnoprospešný (1999), pozemkové spoločenstvá,právnické osoby Pozemkové reformy I.pozemková reforma Záborový a prídelový zákon (1919-1938 ) Zákon o pôde Zákon o usporiadaní poz. vlastníctva Zákon o pozemkových spoločenstvách Slovenský pozemkový fond 90-te roky minulého storočia Cenová a obchodná politika Štátna regulácia množstva ťažby kvôli poklesu cien 1920 Liberalizácia cien (1991), Obmedzenia administratívneho charakteru pri vývoze 11 Na základe Prídelového zákona 81/1920 sa pôda prideľovala najmä štátu a obciam do roku 1938. Podľa tohto zákona pri zachovaní prírodných krás a starostlivosti o les majiteľom zostávala možnosť ponechať si všetku lesnú pôdu. Tak napr. k 1.7.1938 bolo na Slovensku zobratých 753 549 ha lesnej pôdy, z ktorej sa naspäť vrátilo majiteľom 343 848 ha. V tomto období ešte ostalo prideliť 136 387 ha pôdy. V roku 1918, po vzniku samostatnej Československej republiky, bola výmera lesov na území Slovenska a úrovni 1,66 mil. hektárov, čo predstavovalo lesnatosť približne 34 %. Štruktúra vlastníkov lesov v roku 1920 bola nasledovná: - štátne lesy: 19,3 %, - súkromné lesy: 39,2 %, - cirkevné lesy: 5,2 %, - obecné lesy: 11,9 %, - urbárske lesy: 24,4 %. Takáto štruktúra vlastníckych práv k lesom bola výsledkom legislatívnych zmien v rokoch 1919 a 1920, kedy boli prijaté tri právne predpisy tvoriace právny základ tzv. prvej pozemkovej reformy: - zákon č. 215/1919 Zb. o zabratí veľkého pozemkového majetku (Záborový zákon), podľa ktorého vo vzťahu k lesným pozemkom štát zabral všetky kráľovské komorské lesy a súkromné a cirkevné majetky s celkovou výmerou nad 250 ha, pričom pod zabratím nemožno rozumieť konfiškáciu ale právo štátu zabratý majetok v budúcnosti prevziať a prideliť iným vlastníkom (pôvodní majitelia museli zabratý majetok obhospodarovať a nemohli ho scudziť, - zákon č. 81/1920 Zb. Prídelový zákon, podľa ktorého pôda získaná zabratím mohla byť ponechaná v štátnom vlastníctve alebo mohla byť pridelená družstvám, iným právnickým osobám alebo súkromným vlastníkom, pričom lesná pôda bola prideľovaná prednostne obciam a súkromníkom len výnimočne z dôvodu arondácie ich vlastného majetku, - zákon č. 329/1920 Zb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok (náhradový zákon), ktorý konkretizoval postup preberania zabratého majetku a poskytovanie náhrady zaň, pričom zabratý majetok sa preberal za náhradu alebo bez náhrady (v prípade nepriateľov štátu, príslušníkov bývalej panovníckej rodiny a šľachtických nadačných majetkov). V období rokov 1920 – 1938 bolo na území Slovenska zabratých celkovo 758 tis. hektárov lesných pozemkov, z ktorých 343 tis. hektárov bolo prepustené pôvodným majiteľom a na prídel zostalo 415 tis. hektárov, z ktorých sa novým vlastníkom pridelilo 273 tis. hektárov lesných pozemkov, a to nasledovne: - štátu: 134 tis. ha, - samospráve: 35 tis. ha, - lesným družstvám: 25 tis. ha, - právnickým osobám: 39 tis. ha, - fyzickým osobám: 40 tis. ha a nepridelených v zabratí zostalo: 136 tis. ha. V roku 1939, po vzniku samostatného Slovenského štátu, rozloha lesov na území vtedajšieho Slovenska bola približne 1,46 mil. hektárov, čo predstavovalo lesnatosť približne 38 %. Vlastnícka štruktúra lesných pozemkov v tom období bola nasledovná: - štátne lesy: 26,3 % 384 tis. hektárov, - súkromné lesy: 35,2 % 513 tis. hektárov, - cirkevné lesy: 3,3 % 48 tis. hektárov, - obecné lesy: 10,4 % 152 tis. hektárov, - urbárske lesy: 23,5 % 343 tis. hektárov, 12 - ostatné lesy: 1,3 % 19 tis. hektárov. V tomto období k zmenám vo vlastníckych právach k lesom došlo na základe slovenskej tzv. druhej pozemkovej reformy, ktorej zámerom bolo získať takmer 1 mil. hektárov lesnej pôdy do vlastníctva štátu (hlavne od veľkostatkárov, cudzincov, židov a tiež na základe revízie prvej pozemkovej reformy), no v skutočnosti došlo len ku konfiškácii židovských pozemkov v rozsahu cca 57 tis. ha lesnej pôdy. Následne, v roku 1945, po obnovení vtedajšej Československej republiky, rozloha lesov na území vtedajšieho Slovenska bola približne 1,63 mil. hektárov, čo predstavovalo lesnatosť približne 33 %. Vlastnícka štruktúra lesných pozemkov v tom období bola nasledovná: - štátne lesy: 17 %, - súkromné a urbárske lesy: 54 %, - cirkevné lesy: 6 %, - obecné lesy: 13 %, - lesy právnických osôb: 10 %. Takáto štruktúra vlastníckych práv k lesom bola výsledkom legislatívnych zmien v rokoch 1945 – 1948, na základe ktorých došlo okrem iného ku konfiškácii majetku Nemcov, Maďarov a zradcov národa (podľa Konfiškačného dekrétu prezidenta republiky č. 121945 Zb. a Nariadenia SNR č. 4/1945 Zb.). V tomto období sa tiež revidovala tzv. prvá pozemková reforma (Zákon č. 142/1947 Zb.)a uskutočnila sa tzv. nová pozemková reforma (Zákon č. 46/1948 Zb.), podľa ktorej sa konfiškovala tzv. pôda špekulačná (išlo o pôdu osôb, ktoré na nej samy nepracovali) bez ohľadu na výmeru a v prípade tzv. výkonných poľnohospodárov pôda nad 50 ha výmery. Výsledkom týchto zmien bolo to, že v roku 1948 bolo približne 75 % lesov vo vlastníctve, resp. užívaní štátu. Po roku 1948 došlo k ďalším zmenám v oblasti vlastníckych práv k lesom, z ktorých najdôležitejšie boli výsledkom prijatia troch zákonov: - zákona SNR č. 81/1949 Zb., ktorým došlo k vyvlastneniu urbárov a komposesorátov bez náhrady, - zákona SNR č. 279/1949 Zb., ktorým prešiel obecný majetok do vlastníctva štátu bez náhrady a - zákona SNR č. 2/1958 Zb., ktorým došlo k prevzatiu obhospodarovania spoločenstevných lesov štátnymi lesmi, resp. jednotnými roľníckymi družstvami. V roku 1988 tak k štátnym lesom patrilo prakticky 95,8 % lesných pozemkov, k družstevným lesom 3,7 % lesných pozemkov a k súkromným lesom len 0,5 % lesných pozemkov, v prípade ktorých išlo len o formálne vlastnícke práva bez možnosti reálneho užívania). Po ďalších spoločenských, politických a ekonomických zmenách ku ktorým došlo v roku 1989, sa v roku 1991 začal sa proces prinavracania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom. Výsledkom týchto procesov je súčasná štruktúra vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom. V 90-tych rokoch sa prijatím zákona o pôde č. 229/1991 Zb. začal proces reprivatizácie (navrátenie užívacích práv) a proces reštitúcie (navrátenie vlastníckych vzťahov). Pre túto pozemkovú reformu sa prijali ešte ďalšie zákony o majetku obcí, cirkvi, o usporiadaní pozemkového vlastníctva a iné. V tomto období sa usporiadanie lesných pozemkov týkalo celej výmery takmer 2 mil. ha. O navrátenie lesných pozemkov po prijatí príslušných zákonov (od 1.1.1994 nadobudol účinnosť zákon č. 282/1993 Z. z. o zmierení majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam) v roku 1995 k 1.10. bolo požiadaných o 760 941 ha. Náklady s výkonom tejto agendy do súčasnosti znášajú podniky štátnych lesov ako služby vo verejnom záujme. Slovenský pozemkový fond zastupuje z dôvodu správy majetku štátu a nakladania s majetkom nezistených vlastníkov vlastníkov tak, ako to určujú príslušné zákony. Proces reprivatizácie a reštitúcie lesnej pôdy nie je ukončený vzhľadom k veľkej rozdrobenosti vlastníctva pozemkov v SR. 13 Vlastníctvo a obhospodarovanie lesov Štruktúra vlastníctva a obhospodarovania lesa v roku 2018 (ha), Zelená správa 2019 Vývoj štruktúry obhospodarovateľov lesa od roku 1920 (%) Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2019, Zelená správa 2019 Ingerencia štátu voči obhospodarovateľom lesnej pôdy sa prejavila nielen v sankčnej a príkaznej podobe, ale tiež v podpornej politike. V dvadsiatych rokoch minulého storočia na základe XXXI zákonného článku pôsobil štátny Zemský lesný fond. Hlavným zdrojom príjmov boli peňažné pokuty z lesných a lesopolicajných priestupkov. Z týchto príjmov 1/5 plynula do fondu chudobných 14 v obci, v ktorej katastri sa priestupok spáchal. Žiaľ hospodárska kríza spôsobila nárast chudobných občanov a tak štát dal prednosť pomáhať týmto obyvateľom pred výdavkami na boj s hmyzími škodcami, na podporu rozvoja lesníckej dohliadacej zložky, podporu výskumu a lesníckeho školstva. Ďalší Lesný hospodársky fond sa tvoril z poplatkov za mimoriadnu ťažbu alebo ako kaucia na zalesnenie. Išlo o zmenu zákona o ochrane lesov z roku 1918. V tomto novom zákone z roku 1928 mohli úrady majiteľovi lesov nariadiť, aby zložil kauciu na zalesnenie. Z týchto peňazí sa potom uhrádzalo zalesnenie, pokiaľ sa majiteľ po mimoriadnej ťažbe o zalesnenie nestaral. 1.3. Ekonomické záujmy vlastníkov lesov verzus verejnoprospešný záujem spoločnosti Spoločensko-politické a ekonomické zmeny po roku 1989 sa prejavili snahami vykonať zásadné zmeny aj v právnej úprave spoločenských vzťahov v lesnom hospodárstve. Na začiatku 90-tych rokov minulého storočia na Slovensku postupne prevládal názor, že čiastočná novelizácia dovtedy platných právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva nemôže zabezpečiť zásadné zmeny, ktoré boli v tom čase nevyhnutné. Ako jediné možné riešenie sa ukazovala nová komplexná úprava spoločenských vzťahov k lesom. Tento zámer sa však podarilo presadiť až po viac ako 15 rokoch, keď bol v júni 2005 v slovenskom parlamente schválený vládny návrh nového zákona o lesoch. Jednou z najvýznamnejších skutočnosti pre vypracovanie nového zákona o lesoch malo byť vytvorenie rovnováhy medzi verejnými záujmami a požiadavkami vlastníkov lesov. Zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o lesoch“) tak v zmysle základných ustanovení okrem iného upravuje aj problematiku vlastníctva lesných pozemkov a využívania lesov, a to v dieloch zákona týkajúcich sa lesných pozemkov a ich ochrany, diferencovaného hospodárenia v lesoch, využívania lesov verejnosťou a iného využívania lesov ako aj náhrady škody na lesnom majetku a náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Zákon o lesoch vychádza zo spoločenského poslania lesov ako jednej z najdôležitejších zložiek životného prostredia a zároveň ako producenta obnoviteľnej suroviny – drevnej hmoty. Okrem toho sa v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi v súvislosti s rešpektovaním základných práv a slobôd občanov podrobnejšie a konkrétnejšie zaoberá záujmami vlastníkov lesov. Z týchto postulátov vychádza aj účel zákona, ktorým okrem iného je aj zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov. Je však otázne, či zákon o lesoch a hlavne jeho aplikácia v praxi tento účel napĺňa. Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo, ktoré zabezpečuje integrované plnenie všetkých funkcií lesov, resp. ekosystémových služieb lesov, je významným odvetvím národného hospodárstva, a to hlavne zo spoločenského a environmentálneho pohľadu. Napriek relatívne nízkemu podielu lesného hospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu (menej ako 0,4 %), predstavuje lesné hospodárstvo dôležitú súčasť hospodárskeho života vo vidieckych oblastiach a ekosystémové služby lesov, hoci absolútna väčšina z nich nie je momentálne monetarizovaná, sú nesmierne dôležité aj pre urbánnu populáciu. Ak so zreteľom na ekonomickú podstatu obhospodarovania lesného majetku v aktuálnych slovenských hospodárskych a legislatívnych podmienkach predpokladáme, že cieľom každého ekonomického subjektu je získať z predmetu jeho vlastníctva primeraný úžitok, možno konštatovať, že aj cieľom vlastníka, resp. užívateľa lesného majetku bude nakladať s jeho majetkom tak, aby dosiahol zisk, samozrejme rešpektujúc pri tom všetky relevantné obmedzenia, ktoré ekonomicky či právne súvisia s trvalo udržateľným obhospodarovaním obnoviteľných lesných zdrojov. Z ekonomického hľadiska možno zisk chápať jednoducho ako kladný rozdiel výnosov a nákladov. Výnosy lesných podnikov sú tvorené tržbami za drevo a iné produkty či služby, resp. potenciálnymi tržbami za ekosystémové služby lesov. Na výšku tržieb za drevo vplýva objem 15 a štruktúra vyťaženého a predaného dreva a trhové ceny dreva. Potenciálne tržby za ekosystémové služby lesov by mohli byť tvorené napr. poplatkami za pitnú vodu či poplatkami za rekreačné využitie lesov, čo okrem iného súvisí s kategorizáciou lesov ako aj s právnou úpravou prístupu do krajiny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny či právnou úpravou využívania lesov verejnosťou podľa zákona o lesoch. Na druhej strane, náklady lesných podnikov sú primárne tvorené nákladmi na realizáciu výkonov v pestovnej, ťažbovej a ostatnej činnosti. Na samotnú výšku nákladov v tomto smere vplýva (okrem všeobecnej úrovne cien všetkých vstupov, napr. tovarov, služieb či ľudskej práce) v súčasnosti najmä to, či lesné podniky realizujú svoje výkony vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom dodávateľov služieb v lesnom hospodárstve. Toto všetko sú faktory, ktoré vplývajú, resp. potenciálne môžu vplývať na výšku výnosov a nákladov lesných podnikov a ktorými by sa mali vlastníci, resp. užívatelia lesov v budúcnosti zaoberať v záujme zabezpečenia ich prosperity pri súčasnom naplnení spoločenských a environmentálnych požiadaviek širokej verejnosti. 1.4. Legislatívne predpisy upravujúce oblasť vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstve Právny systém vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom je regulovaný sústavou právnych noriem pozemkového práva. Pozemkové právo predstavuje systém právnych noriem, ktoré regulujú pozemkové vzťahy – ich predmetom sú spoločenské vzťahy, ktorých objektom sú pozemky. Ide hlavne o vzťahy majetkové, užívacie, dispozičné, teda o vzťahy, ktoré chránia vlastnícke záujmy každého vlastníka pozemku. K najdôležitejším prameňom pozemkového práva v súčasnosti patria: 1. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., 2. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, 3. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), 4. zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, 5. zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, 6. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, 7. zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, 8. zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, 9. zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), 10. zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, 11. zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, 12. zákon č. 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, 13. zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, 16 14. zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, 15. zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 16. zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch, 17. zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, 18. zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Treba podotknúť, že oblasť vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstve vo vzťahu ku bežnému obhospodarovaniu lených pozemkov do značnej miery nepriamo reguluje aj zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, hoci z vecného hľadiska nie je súčasťou pozemkového práva. 1.4.1. Prehľad vykonaných právnych analýz v oblasti vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstve Predmetom vykonanej právnej analýzy boli nasledovné právne predpisy (vo viacerých prípadoch boli tieto predpisy analyzované ako celok v tých častiach, ktoré sa týkajú vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstve, pričom v zátvorkách sú explicitne uvedené príslušné ustanovenia týchto právnych predpisov, ktoré boli analyzované zvlášť podrobne): - Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (čl. 20 a 44), - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (§§ 123 – 128), - zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ratio legis, §§ 1 – 2), - zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (§§ 1 – 2), - zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch (§§ 30 – 31) a - zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (§ 57). Predmetom analýzy bol aj fínsky zákon o lesoch č. 1093/1996 v znení doplnkov po č. 567/2014 ako celok s tým, že bol vypracovaný analytický komentár k jeho jednotlivým ustanoveniam. Vecný obsah vykonanej právnej analýzy tvorí nasledovná problematika (podrobnosti sú uvedené v jednotlivých analytických materiáloch): 1. teoreticko-právna analýza vlastníckeho práva a jeho obmedzenia vo vzťahu o ochrane prírody a krajiny: - pojem vlastnícke právo, - legálne dôvody obmedzenia vlastníckeho práva, - záujmy ochrany prírody a krajiny ako dôvod obmedzenia vlastníckeho práva, - obmedzenie hospodárenia na lesnej pôde z titulu ochrany prírody a krajiny a náhrada ujmy. 2. ekonomicko-právna analýza inštitútu vlastníctva pozemkov s dôrazom na vlastnícke vzťahy v lesnom hospodárstve: - podstata pozemkového vlastníctva, - obsah a obmedzenia pozemkového vlastníctva, - vlastník pozemku ako subjekt pozemkového vlastníctva, 17 - pozemok ako objekt pozemkového vlastníctva, - vznik a zánik pozemkového vlastníctva, - zánik pozemkového vlastníctva, - špecifiká pozemkového vlastníctva, 3. analýza právnych aspektov využívania lesov verejnosťou na Slovensku v komparácii s podmienkami v Českej republike: - vzájomný vzťah práva na prístup do krajiny a vlastníckeho práva, - právna úprava prístupu do krajiny, - právna úprava využívania lesov verejnosťou a - zákaz niektorých činností v lesoch. 1.5. Návrh opatrení v analyzovanej oblasti 1.5.1. Aktualizácia kategorizácie lesov Zákonná kategorizácia lesov a s ňou spojené rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa uplatňovania vlastníckeho práva je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú ekonomické využívanie lesného majetku. V súčasnosti sú hospodárske lesy najviac zastúpenou kategóriou, tvoria 72,1 % porastovej pôdy v SR. Podiel hospodárskych lesov je v štátnom sektore nižší (69 %) v porovnaní s neštátnym sektorom (75 %). Podiel ochranných lesov predstavuje 17,3 %. V štátnych (17,0 %) aj v neštátnych (17,6 %) lesoch majú ochranné lesy približne rovnaké zastúpenie. Výmera lesov osobitného určenia predstavuje v súčasnosti 10,6 % porastovej pôdy. Podiel lesov osobitného určenia je v štátnom sektore výrazne vyšší (14 %) v porovnaní s neštátnym sektorom (7 %). Ako lesy osobitného určenia v štátnom sektore v porovnaní s neštátnym sektorom výrazne prevažujú vojenské lesy, lesy v zverniciach a bažantniciach, lesy v génových základniach lesných drevín ako aj lesy v chránených územiach. Do budúcna je otázny najmä osud lesov osobitného určenia v chránených územiach, resp. osud lesov v rámci najprísnejších stupňov ochrany bez ohľadu na ich kategóriu. Aktuálne platný systém kategorizácie lesov však nezodpovedá súčasnej úrovni poznania a vnímania funkcií lesov ako ekosystémových služieb lesov. Momentálne posudzovanie funkcií lesa berie primárne do úvahy prírodné podmienky lesných porastov v najširšom chápaní, Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že lesy sú majetkom a zároveň aj výrobným prostriedkom konkrétnych vlastníkov, ktorých záujmom je ekonomické využívanie svojho majetku a dosahovanie podnikateľského zisku. Okrem toho však lesy nemožno vnímať výlučne ako majetok konkrétnych vlastníkov, keďže svojou existenciou zabezpečujú mnohé nenahraditeľné ekologické a environmentálne funkcie. Verejnoprospešné a súkromné záujmy sú z daných dôvodov neoddeliteľné, a preto je potrebné zakomponovať ich do úpravy kategorizácie lesov tak, aby sa zabezpečila účinná integrácia plnenia rôznych funkcií lesov. Tu však samotná právna úprava nestačí, pretože obzvlášť z pohľadu vlastníkov lesov je dôležitý aj ekonomický rozmer tohto problému súvisiaci s náhradou za obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku osobitného režimu hospodárenia. 1.5.2. Riešenie problému tzv. neidentifikovaných vlastníkov lesných pozemkov 18 Značne problémovým miestom vo vzťahu k vlastníctvu lesných pozemkov je aj otázka existencie tzv. neidentifikovaných vlastníkov lesných pozemkov (ide o lesné pozemky, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe), ktorí stále tvoria približne 19 % výmery porastovej pôdy. Riešenie tohto problému úzko súvisí s problematikou pozemkových úprav. Z právneho hľadiska je možné konštatovať, že každý pozemok má svojho vlastníka, hoci ten nie je vždy známy – otázne však je, kto v takom prípade má vykonávať vlastnícke práva k príslušnému pozemku. 1.5.3. Riešenie problému zodpovednosti vlastníkov pozemkov pri prístupe do krajiny a využívaní lesov verejnosťou Prístup do krajiny nebol na Slovensku pred rokom 1990 zo spoločenských a politických dôvodov predmetom právnej úpravy (socialistická legislatíva tento právny inštitút nepoznala). Do nej dostal až v roku 1994 po prijatí pôvodného zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý bol v roku 2002 nahradený v súčasnosti platným zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Treba podotknúť, že dnes platný slovenský zákon o ochrane prírody a krajiny upravuje prístup do krajiny prakticky totožne ako predtým platný zákon z roku 1994. Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny má na území Slovenskej republiky každý pri rekreácii, turistike, resp. obdobnom užívaní prírody právo na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve, správe a nájme štátu, obce, právnickej alebo fyzickej osoby za predpokladu, že tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby. Pri využívaní tohto práva je každý povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a nájomcu pozemku a takisto rešpektovať podmienky ochrany prírody a krajiny. Slovenská právna úprava prístupu do krajiny však výslovne nerieši otázky zodpovednosti vlastníkov, resp. užívateľov pozemkov za potenciálne škody vzniknuté iným osobám pri využívaní rekreačného potenciálu daného územia, ktoré je potrebné v súčasnosti považovať za kľúčové. Obzvlášť to platí v kontexte toho, že slovenská právna úprava priamo špecifikuje, že právo na voľný prístup do krajiny vzniká verejnosti pri rekreácii a turistike. V prípade využívania lesov verejnosťou v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch sa právo každého vstupovať na lesné pozemky výslovne realizuje na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo, pričom ale nie je bližšie špecifikované, akým spôsobom sa toto má uplatniť. Je otázne, či by napríklad existujúca judikatúra mohla zásadu vstupu na lesné pozemky na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo modifikovať v tom zmysle, že zdôrazní absolútne naplnenie preventívnej povinnosti vlastníkov, resp. užívateľov pozemkov predchádzať škodám (viď. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR NS 25Cdo 2819/2011 v prípade vstupu do lesa). 1.5.4. Aktualizácia rozsahu práva vstupu na lesné pozemky Slovenský zákon o lesoch, na rozdiel od napr. českého lesného zákona, neupravuje výslovne skutočnosť, či je povolené alebo zakázané zbierať pre vlastnú potrebu lesné plody a raždie. Záujem verejnosti tu naráža na práva súkromných vlastníkov lesov. Treba podotknúť, že každé subjektívne vlastnícke právo obsahuje oprávnenie vlastníka vec užívať a požívať jej plody, držať vec a disponovať s ňou. Ústavnoprávna úprava umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale len na základe súčasného splnenia viacerých podmienok – musí ísť o obmedzenie v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Je otázne, či možno vlastníkom lesov obmedziť právo na požívanie plodov lesa tým, že sa toto právo sprístupní verejnosti. Vyvstáva tu otázka, či je možné považovať zber plodov za taký verejný záujem, na základe ktorého je možné obmedziť 19 vlastnícke práva majiteľov lesov. V pôvodnej dôvodovej správe k slovenskému zákonu o lesoch z roku 2005 sa uvádzalo, že lesné plody, huby a na zemi ležiace suché drevo s hrúbkou do sedem centimetrov môže zbierať pre vlastnú potrebu každý, ale len so súhlasom vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa. Otázkou je, aká forma je potrebná na prejavenie takéhoto súhlasu vlastníka. 1.5.5. Aktualizácia zákazu činností v lesoch Neoddeliteľnou súčasťou právnej úpravy využívania lesov verejnosťou je aj problematika zákazu niektorých činností v lesoch, resp. na lesných pozemkoch. Tieto sú v zákone o lesoch taxatívne vymenované, pričom z pohľadu využívania lesov verejnosťou vo vzťahu k jeho osobnému rozsahu je dôležité klasifikovať tieto činnosti na: 1. absolútne zakázané – ich zákaz sa týka každého bez výnimky a 2. relatívne zakázané – ich zákaz sa týka len širokej verejnosti, ale netýka sa vlastníkov a užívateľov lesných pozemkov, resp. i